Musím ťa varovať pred úskočnosťou satana – zámerne píšem s malým písmenom, pretože iné si nezaslúži. Snaží sa využiť najnormálnejšie okolnosti, aby nás viac-menej zviedol z cesty, ktorá človeka vedie k Bohu.
Ak bojuješ, a navyše ak bojuješ vážne, nesmieš sa čudovať, že ťa premáha únava alebo že musíš kráčať proti prúdu bez akejkoľvek duchovnej či ľudskej útechy. Nedávno mi ktosi napísal: „Otče, už niekoľko dní som veľmi lenivý a apatický na to, aby som plnil svoj životný plán. Všetko to robím nútene a s malým nadšením. Modlite sa za mňa, aby som skoro prekonal túto krízu, pretože ma veľmi trápi myšlienka, že zídem z cesty!“
Obmedzil som sa na odpoveď: „Nevedel si, že láska vyžaduje obetu? Pomaly čítaj Učiteľove slová – Kto nevezme na seba svoj kríž každý deň, nie je ma hoden. A ďalej – Nenechám vás ako siroty... Pán dopúšťa tvoju vyprahnutosť, ktorou tak veľmi trpíš, aby si ho viac miloval, aby si mu viac dôveroval, aby si sa krížom spoluvykúpil, aby si ho našiel“.
(Josemaría Escrivá)

Bez Pána nemôžeš urobiť ani jeden bezpečný krok. Táto istota potreby jeho pomoci ťa privedie k tesnejšiemu primknutiu sa k nemu, s pevnou a vytrvalou nádejou, v skutočnej radosti a pokoji, aj keby bola cesta kamenistá a strmá. (Josemaría Escrivá)

Keď uhasínajú plamene prvého nadšenia, postup v temnote sa stáva ťažký. Ale práve toto namáhavé napredovanie je veľmi cenné. A potom, keď to najmenej čakáš, temnota ustúpi a vráti sa nadšenie i plameň. (Josemaría Escrivá)

Nesmieme sa nikdy zarmucovať pre ťažkosti, v ktorých sa nachádzame; ale majme dôveru, pozerajme hore a myslime na raj. (Ján XXIII.)

Treba vedieť čakať, ale v čakaní i pracovať. (Ján XXIII.)